Slovo politika má v našom vedomí /aj podvedomí/ expresívny až hanlivý nádych. Každý si hneď pod slovom politika, politik predstaví niečo negatívne. Niektorým doslova tuhne krv v žilách. Ale politika sa týka nás všetkých. Je každodennou súčasťou nášho života, našej ďalšej existencie a možností. Väčšina ľudí sa tvári, že ich politika a voľby nezaujímajú. Hromžia na všetko, čo sa stane alebo má ešte len stať. Sami však zabúdajú, že oni si ich vybrali. Oni,či ony sú ich politickými zástupcami. Sami rozhodujeme a budeme rozhodovať, ako budeme ďalej napredovať a ako sa budeme mať... My rozhodujeme o svojich politických predstaviteľoch. A tak koniec koncov, všetci sme politikmi. Ale tým nechcem povedať, že v každom z nás je taký malý Fico či Mečiar...

To to nie je žiadna politická agitácia alebo nejaké obhajovanie toho, čo sa u nás deje. Len ma niekedy zarážajú vety a články o nezáujme mladých ľudí na politike. Myslím, že nás je dosť takých, ktorí politiku sledujú. A je určite dosť takých, ktorí by aj niečo chceli zmeniť. Problémom je dostať sa do tých starých postkomunistických /resp. komunistických/ štruktúr. Moc sa rovná korýtko. A korýtko má veľkú príťažlivosť. A tak našim politikom chýbajú väčšinou už len dve veci - sebareflexia a chrbtová kosť. Bohužiaľ 22 rokov sa stále len učíme, čo to tá demokracia a právny štát je. Nežná revolúcia nebola revolúciou, ale len nutnosťou... O tom zas niekedy inokedy...